Dôležitou súčasťou výbavy stredovekého človeka bola brašna, ktorá sa nosila na opasku. V takejto brašne nosil človek všetky najdôležitejšie predmety, ktoré musel mať vždy pri sebe.
Z iluminácií a archeologických nálezov máme dochované rôzne typy takýchto brašien. Tie sa vyrábali metódou prevracania, keď si majster najprv spravil šablónu, následne celú brašnu vyrezal, zošil a nakoniec prevrátil. Tak dosiahol to, že švy boli skryté vo vnútri. Koža, z ktorej sa takéto kapsy vyrábali, bola väčšinou hovädzia, ale používali sa aj kože bravčové, alebo kože z divých zvierat. Samozrejme, rôzne doplnky a mešce, ktoré boli často v brašnách všívané, mohli byť aj z mäkšej, napríklad z kozej kože. Brašnár pracoval už len s hotovou vyčinenou kožou, ktorú kupoval od garbiarov, ktorí ju vyčinili a taktiež nafarbili dostupnými prírodnými farbivami. Medzi najdôležitejšie nástroje brašnára patrí poloblúkovitý nôž, ktorý sa používal na dlhé a presné rezy, ale taktiež aj nôž na drobné vyrezávanie a, samozrejme, šidlo a mosadzné či kostené ihly. Na zošívanie sa používala ľanová niť, ktorá sa pred samotným šitím poriadne namazala včelím voskom, aby dosiahla dostatočnú pevnosť a vlákna sa zacelili a nedrali sa. Brašnári spadali do väčšej kategórie remesiel spracovávajúcich kožu ako obuvník, remenár či sedlár.
Stredoveký brašnár: „Najviac ma teší pohľad na finálny produkt, keď si môžem povedať, že celá tá snaha stála za to.”