Remeslo vyžadujúce si nadanie, kreativitu, trpezlivosť a zručnosť!Do vynájdenia kníhtlače sa knihy písali ručne. Táto tradícia pokračovala až do 16. storočia. Pisári pochádzali hlavne z radov duchovných, kde sa budúcim pisárom dostalo potrebné vzdelanie v katedrálach či kláštorných školách.

V období stredoveku sa písalo na pergamen vyrobený z kože. Veľmi dôležitá bola príprava brka (napríklad husacieho), ktoré muselo byť správne zarezané. Na prípravu atramentu sa najprv nazbierajú dubienky – parazitné výrastky na strome dubu. Kedysi sa verilo, že dokážu ženám vrátiť panenstvo. Podrvia sa, aby sa z nich dala získať látka tanín (trieslovina). Pár dní sa musia nechať lúhovať vo vode, potom sa pridá zelená skalica a arabská guma. Všetko sa spolu dobre povarí, až kým sa zmes nezredukuje, a tesne pred odstavením sa do zmesi pridá trocha alkoholu. V minulosti sa maľovalo pigmentmi – farebnými práškami, ktoré mohli byť živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. Pigmenty sa riedia buď s vodou, vaječným žĺtkom, bielym vínom, alebo makovým olejom. Použitím makového oleja farby pomalšie schli a iluminácie sa mohli detailnejšie tieňovať. Iluminácie sa vymaľovávali malým štetcom, ktorý sa pripravoval z pierok, „glejom“, pisárskym lepidlom, sa do predlôh prilepovali zlaté plátky. Pisári a iluminátori prepisovali knihy či písali úradné listiny. Pisárske činnosti si cirkev veľmi vážila. Pisári, ktorí napísali množstvo kníh, sa často stávali slávnymi a váženými. Cirkevné skriptóriá pracovali hlavne pre svoju potrebu, ale aj na objednávky iných ľudí, napríklad pre panovníka.

Členovia projektu