Sústruh je jednoduchý, no dômyselný nástroj, ktorý umožňuje pretvárať kus dreva na užitočné pomôcky či umelecké diela behom pár minút a bez väčšej námahy. S jeho konceptom prišli už Egypťania a v mierne upravenej podobe sa princíp sústruženia zachoval po tisícky rokov.

Z kusu dreva pomocou nástroja vznikne výrobok, opracovaný do požadovaného tvaru. Sústruh, aj napriek značne obmedzenému využitiu práve kvôli rotačným parametrom, mal široké využitie. Najbežnejšími výrobkami je stolovací riad – misky, taniere, lyžičky, poháre, valčeky či mažiar, no sústruh je taktiež spätý s každodennou činnosťou ľudí – výroba rúčok, svietnikov či kolies.

Sústružnícki majstri vytvárali zdobené stoličky, nohy od stolov či postelí. No typ krútiaceho prenosu, ktorým sa drevo opracováva, sa v čase menil. Najprv boli na sústruženie potrební dvaja, jeden ťahal motúz na jednu i na druhú stranu a sústruhár dlátom opracovával obrobok. Postupom času paholka nahradila noha remeselníka, ktorá vykonávala oba pohyby, a to pomocou dlhej pružnej palice pripevnenej buď v zemi (v exteriéri), alebo na strope (v interiéri). Toto bolo posledný raz, čo bolo pri obrábaní nutné vykonať dva pohyby (pohyb obrábania a spätný pohyb). Tento spôsob sa datuje práve do 13. až 14. storočia. Neskoršie formy sústruženia spočívali v prenášanie momentu zotrvačnosťou (starý šijací stroj), no sústruh s pružnou palicou i naďalej ostal výsadou chudobnejších remeselníkov.

Remeselník pracujúci s dreveným sústruhom sa neraz necháva počuť: „Nikdy by som neveril, že výroba takej obyčajnej drevenej misky bude hotová veda. Aby miska bola miskou, je treba drevo aj pripraviť a až potom spracovať do finálneho tvaru, pričom príprava je rovnako náročná a vyžaduje toľko zručnosti ako samotná výroba.“