Životopis Feliciána Zacha

Felician Zach

Felicián z rodu Zachovcov sa narodil okolo roku 1277. Po smrti otca, krátko po prelome 13. a 14.storočia, zdedil rozsiahle majetky v Novohrade. Mladý Felicián, takisto ako jeho otec a strýkovia, medzi nimi aj Jób, päťkostolský biskup, bol verným prívržencom Ondreja III., avšak po jeho smrti v roku 1301, sa Felicián dal so služieb Matúša Čáka. Už v tomto čase bol ostrieľaným bojovníkom a schopným politikom, preto netrvalo dlho kým sa stal Čákovým obľúbencom. Jeho kariérny rast v službách pána Váhu a Tatier nabral rýchly spád a koncom roka 1311 ho Matúš Čák menoval do funkcie svojho palatína.

V Matúšových službách sa účastnil trestných výprav, vpádov, výbojov, a mnohokrát, v čele Matúšových oddielov, drancoval majetky nepohodlných zemanov. Nebol však len nemilosrdným bojovníkom, ale aj dobrým diplomatom a politikom. V Matúšovom mene vykonával diplomatické jednania s Omodejovcami a pánmi z Kyseku, ktorí boli susedmi Matúšových dŕžav, a s ktorými mal Matúš často komplikované vzťahy. Pri týchto jednaniach sa spoznal aj s magistrom Dončom, ktorý mal, so svojim strýkom Demetrom, rozsiahle majetky vo zvolenskej župe, a bol v službách Omodejovcov. Hoci vzťahy medzi Čákom a Omodejovcami boli často vyhrotené, a v opozičnej politike voči kráľovi Karolovi Róbertovi často nejednotné, Felicián nadviazal s Dončom vrelé priateľské vzťahy. Účastnili sa spoločných poľovačiek, turnajov na dvore Matúša Čáka, hostín a slávností. Aj v roku 1312, po tom čo kráľ Karol Róbert z Anjou vpadol s vojskom do dŕžav Omodejovcov, pri jednaní Donča s Matúšom Čákom o vojenskej pomoci Omodejovcom, Felicián prehovoril Matúša k vyslaniu pomocného oddielu 1700 žoldnierov. Bitky v Rozhanovciach sa však nezúčastnil.  Po porážke oligarchov pri Rozhanovciach  prechádza na stranu kráľa magister Donč. Donč sa pokúša Feliciána prehovoriť aby učinil rovnaký krok, ten však, hoci vie, že z Matúša Čáka sa stáva bezohľadný tyran,  mu zostáva lojálny. V roku 1318, krátko po vypálení Nitry, a po tom, čo je na Čáka uvalený interdikt, prechádza na stranu kráľa aj Felicián.

Postupne si, vďaka svojim politickým aj vojenským skúsenostiam, získava priazeň kráľa Karola, stáva sa kastelánom Šintavského hradu a významným dvoranom, ktorý má voľný prístup do kráľovského paláca. Na kráľovskom dvore žije aj jeho nádherná dcér Klára. Táto idea sa má zmeniť v deň, ktorý spečatí osud rodu Zachovcov. V stredu 17. apríla 1330 okolo dvanástej hodiny, tak ako zvyčajne, kráľ s rodinou obedoval v sále kráľovského paláca vo Vyšehrade. Za stolom sedeli kráľ Karol Róbert, kráľovná Alžbeta, kráľovi synovia Ondrej a Ľudovít, a niekoľko hodnostárov. V tom do sály vtrhol Felicián Zach, v tom čase už vyše päťdesiatročný, a ozbrojený mečom sa vrhol na kráľa Karola. Sek tesne minul hlavu kráľa, druhým sekom Felicián zasiahol kráľovnú Alžbetu, ktorej odťal štyri prsty, keďže sa vlastným telom a rozpaženými rukami inštinktívne snažila manžela ochrániť, ten istý sek ľahko zranil kráľa Karola na chrbte, keď sa snažil skryť pod stôl. Zúrivý Felicián v momente obrátil pozornosť na kráľových synov. Štvorročnému Ľudovítovi odsekol prameň vlasov a na polovicu rozťal hlavu Mikuláša z Kňažíc, ktorý deti chránil vlastným telom. Deti bránil aj Mikuláš z rodu Drugetovcov. V tomto momente kráľovský pohárnik Ján zaťal Feliciánovi zozadu mečom do ramena. Zraneného Feliciána napokon dorúbali kráľovskí vojaci, ktorí sa vrútili do miestnosti. Jeho telo bolo rozštvrtené a na výstrahu rozvešané nad bránami uhorských miest.

Feliciánova dcéra, krásna Klára, bola vylúčená z kráľovského dvora, keďže ju obvinili z toho, že o sprisahaní otca vedela. Kruto jej vyrezali nos a pery, takže jej trčali iba zuby, a na rukách jej odrezali osem prstov tak, že jej zostali iba palce. Polomŕtvu ju niesli na koni po uhorských mestách a nútili ju prevolávať tieto slová : „Kto nieje verný kráľovi, dostane vždy takúto odplatu.“ Druhú Feliciánovu dcéru, Šebe, sťali na nádvorí Levického hradu, jej manžela doživotne uväznili a ich synov odviezli johanitskí rytieri na ostrov uprostred mora, odkiaľ nemali šancu na návrat do rodnej zeme.

Dňa 24. apríla 1330 zasadla kráľovská rada, ktorá spustila vyšetrovací proces, ktorý trval do 15. mája 1330. Predsedal mu Mikuláš Druget, a iróniou je, že členom vyšetrovacej rady bol aj magister Donč. Nakoniec súdna rada vyniesla krutý rozsudok. Celá Feliciánova rodina bola, až do tretieho pokolenia, popravená. Vzdialenejšia rodina bola vyhnaná z Uhorska.

Takto neslávne skončil slávny rod Zachovcov.